Už minimálne dva roky som v hlave nosila myšlienku na založenie tohoto blogu. Najskôr som to odkladala kvôli tomu, že som si všetko chcela vyskúšať na sebe. Zapisovať a kontrolovať koľko peňazí miniem, čo zjem. Za niekoľko mesiacov tohto monitorovania sa mi pri obmedzenom rozpočte podarilo odchovať dvoch dospelých ľudí – mňa a priateľa – v priemere za 60 korún denne (teda 30 na jedného).
Prišli však pochybnosti, či by to vôbec niekoho zaujímalo, keď food blogov je aj tak množstvo. Zbrzdilo ma to, že som nemala foťák a bez aspoň trochu obstojných fotiek by to predsa už vôbec nikto nečítal.
Nakoniec som sa konečne rozhúpala. Nie len ľudia v mojom okolí, ale aj náhodne odpočuté rozhovory v práci, mestskej doprave, vonku… ma utvrdili v tom, že ľudia sa mylne domnievajú, že jesť zdravo = jesť draho. Áno, pokiaľ sa necháme pomýliť marketingom. Zdravá výživa a všetko okolo nej sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou a točia sa okolo nej veľké peniaze. Preto sa vás firmy snažia presvedčiť že práve ich kokosový olej je najlepší, že iba vďaka ich magickým bobuliam budete vitálni a zdraví, že len ak budete jesť toto a tamto, tak si naozaj vážite svoje telo a zdravie.
A tak ľudia, ktorí na to nemajú, stále kupujú štvrťotriedne “mäsové” produkty v supermarketoch prinajlepšom s nádejou, že aspoň tak dodajú telu bielkoviny, no pravdepodobne preto, že potrebujú aspoň niečo do žalúdka. Sme to, čo jeme. A tak ruka v ruke so zlou lacnou stravou kráčajú zdravotné problémy spôsobené nedostatkom živín a nevhodnou životosprávou, výdavky u doktorov a v lekárňach… O to menej peňazí zostane na jedlo. Nekonečný kolotoč.
Nemyslím si, že týmto blogom spasím svet. Ale ak by sa dostal aspoň k jednému človeku, ktorému by pomohol zlepšiť, rozšíriť, obohatiť jeho jedálnik a zároveň ušetril nejakú tú korunku, potom to všetko má zmysel.
Jedzte zdravo a lacno