Šípky. Malé červené poklady rastúce takmer všade. Sú to plody divých ruží, ktoré nájdete v záhradách, parkoch, na okrajoch ciest, polí, lúk a lesov. Často prehliadané a nedocenené. V skutočnosti sú najbohatším zdrojom vitamínu C.
Kedysi boli vo veľkom zbierané jednoduchými ľuďmi a predávané do výkupu. Dnes má zrejme už málokto čas a trpezlivosť otrhávať drobné bobule (teda botanicky správne súplodia nažiek), ale podľa mňa aj napriek prvotnému vloženému úsiliu (alebo možno práve preto?) pri zbere, konečný výsledok naozaj stojí za to.
Jediná lyžička dužiny z čerstvých šípok pokryje dennú potrebu vitamíny C, vďaka čomu sú ideálnym pomocníkom na posilnenie imunity a prevencii chrípky a prechladnutia. Ovocné kyseliny a petín v šípkach pôsobia ako mierne diuretikum a laxatívum. Ďalším dôležitým a bohato zastúpený vitamínom je vitamín A. Pomáha regenerovať pokožku, obnovovať kožné bunky a liečiť jazvy a popáleniny (preto sa v kozmetike používa šípkový olej).
Šípky majú tiež protizápalové vlastnosti, uvoľňujú bolesti pri reumatoidnej artritíde a vďaka vysokému obsahu rôznych antioxidantov; karotenoidov, flavonoidov, polyfenolov, leukoanthocyanínov a katechínov sú považované za vhodný prostriedok v prevencii rakoviny. Rovnaké antioxidanty pomáhajú predchádzať vzniku kardiovaskulárnych chorôb.
Šípky sa dajú do jedálnička zaradiť v mnohých podobách. Klasicky ako čaj alebo studený výluh, rozmixované, v podobe fermentovaných džúsov alebo vína, či tradičného šípkového lekváru.
Schválne neuvádzam množstvá, pretože každého prah trpezlivosti pri oberaní plodov z tŕnitých kríkov je inde. Ja som mala pri oberaní pomoc rodičov, odvoz traktorom a megalomanské plány. Niekomu ale stačí pohárik-dva. Cenu tiež neuvádzam, pretože šípky rastú zadarmo a najväčšia hodnota tohoto lekváru je v práci vloženej do jeho prípravy (a spotreby energie a vody). Jediný okamžitý výdaj je na cukor, ale považujem ho prakticky za zanedbateľný, keďže som na 4 litre lekváru použila iba pol kila.
Potrebujeme
- Šípky
- (Želírovací) cukor
- Vodu
1.) šípky dôkladne umyjeme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou asi 5 cm nad ne. Varíme na malom plameni 2 hodiny, resp. kým nie sú šípky natoľko zmäknuté, že sa dajú roztlačiť varechou o kraj hrnca.
2.) hrniec odstavíme zplameňa, necháme chvíľu vychladnúť. Najskôr som skúšala šípky roztláčať roztláčatkom na zemiaky v strachu, že mixérom by som rozdrvila aj semienka a ovplyvnilo by to chuť lekváru. Po chvíli mi ale došla trpezlivosť a rozmixovala som ho, na výslednú chuť to nemalo žiaden vplyv, pretože semiačka ostali nepoškodené. Takže šípky môžme bez strachu rozmixovať ponorným mixérom.
3.) všetku hmotu postupne prepasírujeme cez jemné sitko. V prípade, že je príliš hustá ju môžme zriediť vodou, aby sa nám ľahšie pasírovala.
4.) prepasírovanú hustú “šťavu” vrátime do (umytého) hrnca a na najmenšom plameni za občasného miešania odvárame vodu, aby lekvár zhustol. Doba trvania záleží samozrejme od množstva lekváru, ako veľmi sme ho pred pasírovaním zriedili a od veľkosti hrnca. Mojím štyrom litrom to trvalo ďaľšie 2 hodiny. Na záver pridáme cukor podľa chuti. Keďže mne vyhovuje kyslá chuť šípok, sladila som minimálne (0,5kg cukru na 4l lekváru). Je možné použiť aj želírovací cukor, v tom prípade nemusíme prepasírovaný lekvár tak dlho variť.
5.) horúcim lekvárom naplníme vysterilizované poháre, ktoré potom necháme otočené hore dnom vychladnúť.
Doteraz som sa nechávala odradiť zdanlivo nekonečnou prípravou tejto dobroty, ale v skutočnosti je to ľahšie ako to znie. Jediná “aktívna” práca je pasírovanie, ktoré sa dá pri veľkom množstve rozložiť aj na dva dni, ak uschováme rozrobený lekvár v chladničke.
Dokonca oproti iným receptom, kde odporúčajú pasírovať dvakrát, alebo každú jednu šípku pred varením rozkrojiť a vyčistiť, má tento výhodu. Neviem, či to bolo spôsobené tým mixovaním, alebo dlhým varením, ale malé pichľavé chĺpky – tak typické pre šípky – nie je vôbec cítiť.
Výsledný chutný lekvár je vhodný k palacinkám, na pečivo, ale aj k syrom a mäsu (najmä divine).