Šípkový lekvár

Šípky. Malé červené poklady rastúce takmer všade. Sú to plody divých ruží, ktoré nájdete v záhradách, parkoch, na okrajoch ciest, polí, lúk a lesov. Často prehliadané a nedocenené. V skutočnosti sú najbohatším zdrojom vitamínu C.
Kedysi boli vo veľkom zbierané jednoduchými ľuďmi a predávané do výkupu. Dnes má zrejme už málokto čas a trpezlivosť otrhávať drobné bobule (teda botanicky správne súplodia nažiek), ale podľa mňa aj napriek prvotnému vloženému úsiliu (alebo možno práve preto?) pri zbere, konečný výsledok naozaj stojí za to.

Jediná lyžička dužiny z čerstvých šípok pokryje dennú potrebu vitamíny C, vďaka čomu sú ideálnym pomocníkom na posilnenie imunity a prevencii chrípky a prechladnutia. Ovocné kyseliny a petín v šípkach pôsobia ako mierne diuretikum a laxatívum. Ďalším dôležitým a bohato zastúpený vitamínom je vitamín A. Pomáha regenerovať pokožku, obnovovať kožné bunky a liečiť jazvy a popáleniny (preto sa v kozmetike používa šípkový olej).

sipky

Šípky majú tiež protizápalové vlastnosti, uvoľňujú bolesti pri reumatoidnej artritíde a vďaka vysokému obsahu rôznych antioxidantov; karotenoidov, flavonoidov, polyfenolov, leukoanthocyanínov a katechínov sú považované za vhodný prostriedok v prevencii rakoviny. Rovnaké antioxidanty pomáhajú predchádzať vzniku kardiovaskulárnych chorôb.

Šípky sa dajú do jedálnička zaradiť v mnohých podobách. Klasicky ako čaj alebo studený výluh, rozmixované, v podobe fermentovaných džúsov alebo vína, či tradičného šípkového lekváru.

Schválne neuvádzam množstvá, pretože každého prah trpezlivosti pri oberaní plodov z tŕnitých kríkov je inde. Ja som mala pri oberaní pomoc rodičov, odvoz traktorom a megalomanské plány. Niekomu ale stačí pohárik-dva. Cenu tiež neuvádzam, pretože šípky rastú zadarmo a najväčšia hodnota tohoto lekváru je v práci vloženej do jeho prípravy (a spotreby energie a vody). Jediný okamžitý výdaj je na cukor, ale považujem ho prakticky za zanedbateľný, keďže som na 4 litre lekváru použila iba pol kila.
sipocky

Potrebujeme

  • Šípky
  • (Želírovací) cukor
  • Vodu

1.) šípky dôkladne umyjeme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou asi 5 cm nad ne. Varíme na malom plameni 2 hodiny, resp. kým nie sú šípky natoľko zmäknuté, že sa dajú roztlačiť varechou o kraj hrnca.

2.) hrniec odstavíme zplameňa, necháme chvíľu vychladnúť. Najskôr som skúšala šípky roztláčať roztláčatkom na zemiaky v strachu, že mixérom by som rozdrvila aj semienka a ovplyvnilo by to chuť lekváru. Po chvíli mi ale došla trpezlivosť a rozmixovala som ho, na výslednú chuť to nemalo žiaden vplyv, pretože semiačka ostali nepoškodené. Takže šípky môžme bez strachu rozmixovať ponorným mixérom.

3.) všetku hmotu postupne prepasírujeme cez jemné sitko. V prípade, že je príliš hustá ju môžme zriediť vodou, aby sa nám ľahšie pasírovala.

4.) prepasírovanú hustú “šťavu” vrátime do (umytého) hrnca a na najmenšom plameni za občasného miešania odvárame vodu, aby lekvár zhustol. Doba trvania záleží samozrejme od množstva lekváru, ako veľmi sme ho pred pasírovaním zriedili a od veľkosti hrnca. Mojím štyrom litrom to trvalo ďaľšie 2 hodiny. Na záver pridáme cukor podľa chuti. Keďže mne vyhovuje kyslá chuť šípok, sladila som minimálne (0,5kg cukru na 4l lekváru). Je možné použiť aj želírovací cukor, v tom prípade nemusíme prepasírovaný lekvár tak dlho variť.

5.) horúcim lekvárom naplníme vysterilizované poháre, ktoré potom necháme otočené hore dnom vychladnúť.

dsc_0300

Doteraz som sa nechávala odradiť zdanlivo nekonečnou prípravou tejto dobroty, ale v skutočnosti je to ľahšie ako to znie. Jediná “aktívna” práca je pasírovanie, ktoré sa dá pri veľkom množstve rozložiť aj na dva dni, ak uschováme rozrobený lekvár v chladničke.

Dokonca oproti iným receptom, kde odporúčajú pasírovať dvakrát, alebo každú jednu šípku pred varením rozkrojiť a vyčistiť, má tento výhodu. Neviem, či to bolo spôsobené tým mixovaním, alebo dlhým varením, ale malé pichľavé chĺpky – tak typické pre šípky – nie je vôbec cítiť.

Výsledný chutný lekvár je vhodný k palacinkám, na pečivo, ale aj k syrom a mäsu (najmä divine).

 

 

Continue Reading

Domáci jogurt

Výroba domáceho jogurtu je až primitívne jednoduchá. Netreba jogurtovač. Dokonca nie je ani nutné stáť pri hrnci s teplomerom v ruke a kontrolovať, či všetko prebieha správne (ako som to niekoľkokrát robila ja a strávila výrobou jogurtu niekoľko hodín prestátych pri šporáku).

Všetko, čo je potrebné je kúpiť mlieko a jogurt so živými kultúrami, ohriať mlieko, vmiešať jogurt a nechať živé kultúry pracovať asi 12 hodín niekde v teple. Ideálne cez noc a do rána títo maličkí pracovníci premenia obyčajné mlieko z obchodu na chutný a hustý jogurt. Skvelé a zdravé raňajky.

Okrem skvelého pocitu, že si človek dokáže niečo vyrobiť doma bez zbytočných éčok, cukru, zahusťovacích škrobov a príchutí (alebo som jediná, ktorá je nadšená z každej “homemade” veci?) je skvelá aj výsledná cena takto pripraveného jogurtu. Kultúry v jednom veľkom (375g) bielom jogurte sú do rána schopné premeniť 5 litrov mlieka na jogurt, z praktických dôvodov (na byte nemám dostatočne veľký hrniec) robím jogurt z dvoch litrov mlieka. Cena takéhoto jogurtu potom výde 9,40 Kč na pol kila jogurtu (alebo 2,80 za malý 150g jogurt). Pridaním viac litrov mlieka sa cena znižuje – pri piatich litroch výde pol kila jogurtu na 8 korún. A ďalší výsledok jogurtovania je ešte lacnejší, pretože už nie je potrebné kupovať jogurt z obchodu, ale môžme použiť náš vlastný, domáci ako “starter” so živými kultúrami.

DSC_0298

Cena za 500g jogurtu – 9,40 Kč
(Pri použití 2l mlieka (13,90/liter) a 375g tégliku bieleho jogurtu (16,90)
Potrebujeme:
– čerstvé mlieko
– biely jogurt so živými kultúrami

1. Dôležité je použiť čerstvé mlieko, nie trvanlivé krabicové, UHT a neviemakéešte spracované tak, aby vydržalo čo najdlhšie v regáloch. Kto má možnosť, môže využiť mliečny automat (na takto vyrobenom jogurte je potom navrchu vrstva nažltlej smotany, pretože toto mlieko je prirodzene tučnejšie ako to odstredené v obchodoch, určite nie je na závadu a netreba sa zľaknúť, že sa jogurt pokazil).
2. V hrnci mlieko zohrejeme tak, aby bolo akurát teplé. Kto má teplomer, odmeria teplotu 45°C, kto nemá, veľmi hygienicky do mlieka strčí prst a keď je horúce, ale nie tak, aby pálilo, znamená to, že je pripravené.
3. Z ohriateho mlieka odoberieme asi 3dcl a rozmiešame v ňom jogurt tak, aby v ňom neboli hrudky. Množstvo 3dcl je orientačné, jedoducho toľko, aby sa dal jogurt dobre rozmiešať.
4. Rozmiešaný jogurt s mliekom prilejeme späť k zvyšnému mlieko, dôkladne zamiešame a naplníme do čistých pohárov. Tieto poháre potom na 12-16 hodín uložíme na teplé miesto. Po uplynutí tejto doby by v pohároch mal byť hustý, voňavý jogurt.

DSC_0294

Tipy:
– Všetko by malo byť sterilné, aby sa nám do jogurtu neprimiešal nejaký “zlý mikroorganizmus”, ktorý by proces jogurtovania narušoval (výsledný jogurt potom nemusí zhustnúť, alebo bude mazľavý). Moja lenivosť mi však nahovára, že je to zbytočné, všetko dôkladne opláchnem čo najhorúcejšou vodou a ešte sa mi nestalo, že by sa jogurt nepodaril.
– Jogurt ani mlieko nemiešame drevennou vareškou. V dreve sa môžu držať rôzne mikroorganizmy, preto používame nástroje kovové.
– Za teplé miesto považujem napríklad hrniec napustený horúcou vodou, v ňom poukladané poháre s jogurtom a celý ho postavím na noc k radiátoru. Alebo šupnem pod paplón. Alebo ho nechám v kuchyni, kde je relatívne teplo. Živé kultúry pracujú aj pri nižších teplotách, akurát pomalšie.

Tento biely jogurt potom môžeme jesť tak, ako je, alebo si ho ochutiť. Čímkoľvek. Čerstvým ovocím, domácim džemom, škoricou, kakaom, dať si ho s vločkami, orechmi, domácou granolou, alebo ho použiť na slano ako základ dipov (s cesnakom, korením, avokádom…) alebo z neho vyrobiť domácu lučinu či labneh.

IMG_20160214_140353

Continue Reading

Domáca horčica

Pár mesiacov dozadu som si v Penny kúpila štyri sáčky horčičných semiačok(v akcii za 8 korún/80 gramový sáčok). Plánovala som z nich spraviť domácu horčicu, ale stále som to odkladala, necítila som sa na namáčanie a mixovanie… a bohvie, či by to vôbec bolo jedlé.

Konečne som sa k tomu dokopala a realita je úúúplne iná ako moje pochmúrne očakávania – výroba domácej horčice je neskutočne jednoduchá! Večer namočím, ráno rozmixujem, dochutím a teším sa z pohára čerstvej domácej horčice.

Základom čistej horčice sú pomleté horčičné semienka a voda. Je však zopár vecí, čo by mal mať človek pri výrobe horčice na pamäti.

Sú tri druhy horčičných semien – čierne, hnedé a žlté (nazývané aj biele), posledné menované sú v obchodoch najhojnejšie. Platí pravidlo “čím tmavšie semienko, tým pálivejšia chuť”.
Ďalej voda – ak chcete ostrú horčicu, potrebujete studenú vodu. Čo dáva horčici ten správny “kick” sú chemikálie v semienku reagujúce so studenou vodou. Teplo túto reakciu narušuje, preto pre ostrú horčicu použite studenú vodu, pre miernejšiu chuť zalejte semienka horúcou alebo vriacou vodou. O tomto triku som v čase namáčania semienok ani len netušila, preto ma po rozmixovaní prekvapila až nepríjemne pálivá chuť pripomínajúca chren a pocit pálenia záhy už po skonzumovaní lyžičky horčice. A vraj žlté semienka majú mdlú chuť… Riešenie však bolo jednoduché – horčicu som v hrnčeku 2-3 minúty povarila a pálivosť sa zmiernila. Mnoho ľudí píše, že rovnako po niekoľkotýždňovom skladovaní v chladničke bola aj tá najpálivejšia horčica jedlá, ale ja som netrpezlivá a nemám toľko času.

DSC_0892

Horčica zo semienok a vody by veľmi rýchlo stratila svoju pálivosť a chuť, preto sa do nej pridáva kyselina. V bežných kupovaných horčiciach je to vínny ocot, ja som použila jablčný ocot, na výrobu tradičnej Dijonskej horčice sa vraj používa šťava z nezrelých hroznových bobúľ.
Ďalšou ingredienciou je soľ. Nie len že zlepší chuť, ale pôsobí ako konzervant. Takto dochutená horčica je takmer nepokaziteľná. Samotná horčicová bylina má silné antimikrobiálne účinky a v kombinácii s octom a soľou je pravdepodobnejšie, že vyschne, ako že sa pokazí.

Cena takto doma vyrobenej horčice je porovnateľná s cenou kupovanej (vzhľadom na extrémne nízke ceny treťotriednej horčice), ale doma vyrobená horčica je čerstvá a človek presne vie koľko čoho do nej dal a môže si ju dochutiť ako len chce – to je na tom tá najzábavnejšia vec. Môžem ovplyvniť jej kyslosť/slanosť/sladkosť. Môžem ovplyvniť jej hustotu a textúru – od takmer celozrnnej s veľkými kúskami nerozmixovaných semienok až po úplne hladkú. Môžem sa kreatívne vyžiť pri jej dochucovaní (med, rôzne bylinky – napríklad bazalka, rozmarín, tymián, za pokus by možno stála aj horčica so zázvorom, pečeným cesnakom, dokonca sa pridáva aj sušené ovocie…).

DSC_0897

Horčicu som robila z dvoch sáčkov semienok, teda 160 gramov. Vzniklo mi cca 700ml horčice.
Na domácu horčicu potrebujeme:
– horčičné semiačka
– vodu
– jablčný ocot
– kurkumu na dochutenie a zvýraznenie farby
– soľ na dochutenie
– med na dochutenie
– bylinky na dochutenie…

1. Horčičné semienka deň vopred (ideálne večer) zalejeme vodou a necháme nabobtnať do druhého dňa.
2. Na druhý deň namočené horčičné semiačka zlejeme, pridáme čerstvú vodu s octom (pomer 1:1, ale môžme zmeniť podľa žiadanej kyslosti) a rozmixujeme. Ako som už spomínala vyššie, teplota vody ovplyvní pálivosť výslednej horčice – čím studenšia voda, tým pálivejšia horčica. Predpokladám, že ideálne je mixovať v stolnom mixéri/food procesore. Rozmixovať sa tie malé guľaté potvory dajú aj ponorným tyčovým mixérom, ale nemala som toľko trpezlivosti aby to bolo úplne dohladka. Takáto textúra mi ale celkom vyhovuje. 
3. Na záver pridáme trošku kurkumy kvôli krajšej farbe (nemusíme) a dochutíme soľou, medom, bylinkami, čímkoľvek podľa vlastných chutí a preferencií. Ja som pridala soľ, púpavový sirup (namiesto medu), štipku grilovacieho korenia a sušený granulovaný cesnak.

Čerstvé rozmixované horčičné semená obsahujú horké látky, táto horkosť/trpkosť po niekoľkých hodinách/dňoch vyprchá. Aj pálivosť sa ešte počas skladovania môže zmeniť, takže ak nám vznikne nechutne pálivé nejedlé čosi, môžme to šupnúť do chladničky a na pár týždňov na to zabudnúť. Často sa stáva, že po čase sa chuť ustáli a je oveľa príjemnejšia.

Ja som ju iba pár minút po výrobe použila v recepte na horčicovo-medové kura a musím povedať, že toto jedlo povzniesla na ďalší level. Výroba domácej horčice je zábavná alchýmia a jej chuť sa dá miliónmi spôsobov ovplyvňovať a meniť. Okrem ochutenia bylinkami je možné vodu zameniť sa pivo, víno, ovocný džús či dokonca whisky, kombinácie sú nekonečné… takže sa s horčičnými semienkami v kuchyni určite ešte stretnem 🙂

DSC_0923

Continue Reading

Falošné kapary

Kapary sú puky rastliny kapara tŕnistá (Capparis spinosa), ktoré sa nakladajú do soli, prípadne soli a octu a hojne sa používajú v stredozemnej kuchyni (do šalátov, omáčok, na cestoviny, pizzu, k rôznym mäsám i rybám). Majú priaznivý vplyv na imunitný systém a uvoľňujú hlieny. Puky obsahujú antihistaminiká, teda miernia prejavy alergií. Kôra, listy a korene rastliny majú diuretické účinky a znižujú vplyv toxických látok na organizmus. V Grécku a na Cypre sa v kuchyni využívajú aj listy, najmä do šalátov a k rybám. Sušené sa používajú tiež ako náhrada syridla pri výrobe syrov.

kapari6

V našich končinách kapara tŕnistá nerastie. Hojne sa však u nás vyskytuje iná rastlina, ktorej puky sa dajú nakladať rovnako ako puky kapary a výsledná chuť je na nerozoznanie od originálu. Tieto falošné kapary samozrejme nemajú vlastnosti pravých kapár, avšak rastlina použitá ako náhrada má tiež množstvo liečivých účinkov (o ktorých si môžete prečítať TU). Áno. Je to púpava.

vcela

Zbieranie púpavových pukov je o trochu náročnejšie ako zbieranie kvetov, predsa len sú zelené a treba ich chvíľu hľadať medzi listami. Naložené v soli a octe sa však za námahu odmenia chuťou podobnou pravým kaparám a rovnakými možnosťami využitia v kuchyni. A sú zadarmo 🙂

Na pohár (300ml) budeme potrebovať:
– 4-5 hrstí púpavových pukov
– soľ
– jablčný ocot (v prípade núdze postačí i obyčajný)

Postup:
1. Púpavové puky môžeme a nemusíme očistiť od malých odstávajúcich lístkov. Následne ich vo vrstvách natlačíme do pohára – asi 2 cm vrstva pukov, vrstva soli (zhruba pol čajovej lyžičky) a opakujeme až kým pohár nenaplníme.
2. Zalejeme octom tak, aby boli puky ponorené a už po dvoch dňoch sa dajú použiť do varenia – na šaláty, do domácej tatárskej omáčky, k mäsu, cestovinám alebo na pizzu – jednoducho všade tam, kde sa používajú pravé kapary.

kapari5

Continue Reading

Kurací vývar

Väčšinou nekupujem zvlášť kuracie prsia/stehná/krídla/iné časti kuraťa. Kúpim celé kura, naporcujem ho, niečo zužitkujem hneď, niečo odložím na neskôr do mrazáku. Postupom času som sa naučila kura rozporcovať tak, že z neho nezostanú iba franforce, ale stehná vyzerajú naozaj ako stehná a kuracie prsia držia pohromade.

Čo mi ostane po tejto procedúre a čo nijak nevyužívam v receptoch sú krídla (čo je vec osobnej preferencie, niekto by pre grilované kuracie krídla zabíjal) a celý kurací skelet. A toto sú práve časti kuraťa, z ktorých robím vývar.

Receptov na domáci poctivý kurací vývar je na internete množstvo. Väčšinou odporúčajú dlhé varenie kvôli vyťaženiu maxima kolagénu z kuraťa, iné zas tvrdia, že kuraťu nesvedčí dlhé pomalé varenie. Ja sa držím inštrukcií knihy Don’t salt the aubergines (Nesoľte baklažány), kde autor odporúča 3 hodiny, potom pridá zeleninu a varí ďalších 30 minút.

vyvar

Pomalé varenie mäsa a kostí pomáha extrahovať maximum chuti a premieňa kolagén (proteín z kože, kostí a tkaniva) na želatínu. Preto dobrý kurací vývar zmení v chladničke svoju konzistenciu – vznikne trasľavé čosi, plné chuti a živín. Kolagén sa začne meniť na želatínu pri 70°C, preto je možné robiť vývar i pod bodom varu, vyššia teplota je však účinnejšia.

Okrem čerstvých, surových kostí (ja ich vždy zbieram v mrazáku, kým nemám aspoň kilo kostí) sa na výrobu vývaru dajú použiť i kosti z pečeného kuraťa – vývar bude mať tmavšiu farbu a chuť obohatenú o použité korenie.

Kurací vývar môže byť použitý do polievok, rizota a mnohých iných jedál, ktorým dodá chuť i nutričnú hodnotu. Je to klasické “comfort food“, ktoré pohladí telo i dušu 🙂

vyvar2
vyvar3

Cena 1 litra vývaru – 28 Kč
Na cca 1 liter potrebujeme:
– asi 1 kg kostí a koží
– zelenina (napr. mrkva, petržlen, cibuľa, pór, celer)
– voda
(Cibuľu nie je potrebné šúpať, šupka vývar ochutí a obohatí. Ďalšou možnosťou je pridať neošúpané cesnakové strúčiky, alebo hríby, rovnako ako bylinky a korenie – petržlenová vňať, bobkový list, bobuľky čierneho alebo nového korenia,…)

  1. Kuracie kosti vložíme do veľkého hrnca a zalejeme studenou vodou tak, aby nepresahovala viac ako 5 centimetrov nad kosti. Ak vznikne málo vývaru, vždy sa dá zriediť vodou. Chuť koncentrovaného vývaru zriedeného vodou je vždy lepšia ako chuť vodového riedkeho vývaru. Pomer vody a kostí bol správny vtedy, ak má vývar po pobyte v chladničke želatínovú konzistenciu. Neodporúča sa soliť vývar na začiatku – množstvo vody sa zredukuje, ale množstvo soli zostane a môže sa stať, že vývar bude presolený.
  2. Hrniec prikryjeme (niektoré recepty odporúčajú pomalé varenie v otvorenom hrnci a zbieranie usadenín, kvôli čo najčírejšiemu vývaru, ale ja ho z pohodlnosti zakrývam – vývar nemusím tak často kontrolovať) a pomaly varíme 3 hodiny (prípadne viac). Pravidelne treba kontrolovať hladinu, prípadne doliať ďalšiu vodu ak jej je málo.
  3. Pridáme zeleninu a varíme ďalších 30 minút.
  4. Neodporúča sa vývar počas varenia koreniť mletým čiernym korením, pretože to pri dlhom varení zhorkne. Celé čierne alebo nové korenie je však vhodné.
  5. Nakoniec vývar precedíme cez sitko.

Hotový vývar môžme rovno použiť, alebo naliať do nádobiek a skladovať v mrazáku.
Mäso, ktoré ostane na kostiach dôkladne oberám, zeleninu vyberiem a používam v ďalších receptoch – mäso v gréckej kuracej polievke a zeleninu v týchto fašírkach.

DSC_0467

Continue Reading