Karamelizovaná cibuľka

Máločo vylepší chuť jedla tak, ako karamelizovaná cibuľa. Tento jemný, sladko-slaný vylepšovák premení čokoľvek obyčajný hamburger či misku cestovín na labužnícky pokrm. Spraviť si doma vlastnú karamelizovanú cibuľu je nesmierne jednoduché – hlavná prísada, ktorú potrebujete je (okrem cibule) najmä čas – karamelizovanie cibule si vyžaduje trpezlivosť.

Môže sa zdať zbyočné smažiť cibuľu pri najnižšej teplote tak dlho, ale je to jediný spôsob ako dosiahnuť plné rozvinutie jej chute. Ide o to, aby sa cukor prirodzene obsiahnutý v cibuli pomaly skaramelizoval – ak proces uponáhľate zvýšením teploty, cibuľa sa pripáli, jednoducho to nebude fungovať. Je dôležité pracovať pomaly. Oplatí sa to.

Cena 1 pohárika: cca 0,30€
Na 2 poháriky karamelizovanej cibule potrebujeme:
– 1kg cibule
– lyžicu oleja (môžme použiť aj maslo)
– štipku soli
– 2 lyžice trstinového cukru (môžme nahradiť klasickým kryštálovým)
– 1 lyžica balzamikového octu

1. Cibuľu nakrájame na prúžky, rozohrejeme olej a vo veľkej panvici cibuľu pomaly na najslabšom plameni smažíme. Osolíme štipkou soli. A smažíme. A smažíme… 40-60 minút. Množstvo si môžme rozdeliť na dve dávky, aby v panvici nebolo príliš veľa cibule – namiesto smaženia by sa potom dusila a neskaramelizovala by správne. Dôležité je pravidelne ju premiešať každých pár minút, aby sa neprilepovala o dno panvice a nepripekala sa. Ak sa na dne panvice tvorí príliš veľa lepkavých hnedých kúskov, môžme pridať trošku vody, aby sa nič nepripálilo a mohli sme pokračovať v karamelizovaní.

2. Po 40-60 minútach, kedy je cibuľka krásne zlato-hnedá, pridáme 2 lyžice cukru, dôkladne premiešame a necháme cukor 5 minút skaramelizovať. Následne pridáme lyžicu balzamikového octa, premiešame, opäť necháme plameň ešte 5 minút horieť, aby sa odparila štipľavá octová aróma a máme hotovo. Cibuľu skladujeme v pohárikoch v chladničke, vydrží minimálne týždeň (ak sa vám podarí ju dovtedy nespotrebovať celú), ale dá sa aj zamraziť. Používame všade tam, kam sa pýta. Na toasty, do hamburgerov, cestovín, šalátov, na pizzu,… fantázii a chutiam sa medze nekladú. Dobrú chuť!

Continue Reading

Krémová cibuľačka

Cibuľa bola súčasťou ľudského jedálnička ešte predtým, ako človek začal pestovať prvé kultúrne rastliny, už v dobe bronzovej. Starovekí Egypťania cibuľu uctievali a často ju vkladali do hrobov faraónov. V jej tvare, v koncentrickom usporiadaní vrstiev cibule (“kruh v kruhu”) videli symboliku večnosti. Múmie boli často nájdené s cibuľovými kvetmi na hrudi, alebo s celými cibuľami položenými na očiach (alebo pri ušiach, alebo na členkoch, alebo vlastne všade možne). Niektorí egyptológovia si myslia, že dôvodom bola viera v to, že ich silný “pach” prinavráti mŕtvemu dych, iní, že využitie bolo čisto praktické kvôli antibakteriálnym vlastnostiam cibule.
V starovekom grécku športovci účastniaci sa olympijských hier jedli cibuľu vo veľkom množstve, aby sa posilnili. Pili dokonca cibuľový džús a natierali si cibuľou telá.
Cibuľa bola aj jednou z troch hlavných zelenín používaných v stredovekej európskej kuchyni. Okrem jedla bola však využívaná aj na odstránenie bolestí hlavy, ošetrenie hadieho uhryznutia a zabránenie vypadávaniu vlasov. Niekoľké zdroje uvádzajú, že bola dokonca používaná ako platidlo (na Sibíri vraj až do polovice 18teho storočia).

cibulacka
To bolo trocha z histórie cibule 🙂 Pretože to, že je veľmi zdravá, vedeli už naše staré mamy a hlavne počas zimy a chrípkových období zo všetkých strán počúvame, aké liečivé, antibakteriálne, antimikrobiálne, antioxidačné a iné skvelé účinky cibuľa má. Ale to, že sa ňou pred niekoľkými storočiami dal zaplatiť nájom alebo sa dokonca dávala ako dar? Alebo že podľa povery sa dá podľa hrúbky cibule predpokladať, ako tuhá zima bude? Čím tenšia šupka na cibuli, tým miernejšia vraj nadchádzajúca zima bude (čo dúfam neplatí, pretože naše tohtoročné cibuľky majú takú tenulinkú šupku, že by sme namiesto zimy museli mať rovno jar). Že sa rozkrojenou cibuľou dá vyčistiť striebro? A že v zahraničí existujú národné cibuľové asociácie?

Toto všetko by som nikdy nevedela, nebyť výzorovo nenápadnej cibuľovej polievky, vďaka ktorej som si o cibuli zistila niečo viac. V tejto polievke mala cibula šancu zažiariť v hlavnej úlohe, a zhostila sa jej naozaj výborne 🙂

dsc_00421b

Cena 1 porcie: 0,21€
Na 5 porcií potrebujeme:
– 5 veľkých cibúľ (alebo 10 menších)
– 2 strúčiky cesnaku
– 1,2l vody/vývaru
– 2 zemiaky
– lyžica masla
– lyžica oleja
– 1/2 lyžičky rozmarýnu
– 1/2 lyžičky tymiánu
– soľ a čierne korenie
– (kyslá) smotana
– krajec staršieho chleba

1.) V hrnci rozhorejeme olej a necháme roztopiť maslo.
2.) Pridáme nakrájanú cibuľu (na pásiky) a na slabom plameni ze občasného miešania smažíme 30 – 40 minút. Necháme ju zmäknúť a skaramelizovať.
3.) Pridáme nadrobno nakrájaný cesnak a 2 dcl vody/vývaru – toto množstvo môžme nahradiť bielym vínom, ak máme po ruke. Dôkladne premiešame a z dna a bokov vareškou oškriabeme prípadné nalepené kúsky cibuľky.
4.) Pridáme zvyšok tekutiny, nakrájané zemiaky a bylinky a varíme, kým zemiaky nezmäknú (cca 10 minút)
5.) Odstavíme z ohňa, rozmixujeme ponorným mixérom do hladka, vrátime späť, prihrejeme, osolíme, okoreníme podľa chuti. Môžme pridať šľahačkovú smotanu.
6.) Pred podávaním môžme ozdobiť lyžicou kyslej smotany či bieleho jogurtu a opečenými kúskami chleba.

Continue Reading

Mujaddara s hlivou

Mujaddara je veľmi starý arabský recept (prvá zmienka je z irackej kuchárskej knihy z roku 1226) a ako každý starý recept má množstvo obmien, základom sú ale vždy tri suroviny – šošovica, obilnina (obvykle ryža) a karamelizovaná cibuľa. Často sa podáva s mäsom (teľacím, hovädzím alebo kuracím), bezmäsitá verzia bola v stredoveku v Arabských krajínách označovaná ako “jedlo chudobných“. Napriek tomu je však plnohodnotným jedlom obsahujúcim všetky esenciálne aminokyseliny – teda stavebné jednotky nášho tela. Strukoviny všeobecne sú bohaté na bielkoviny, najmä lyzín, ale obsahujú iba malé množstvo methionínu (jedna z esenciálnych aminokyselín). Doplnené o ryžu, ktorá obsahuje málo lyzínu ale veľa methionínu, sú vyváženým vegetariánskym jedlom zahŕňajúcim všetky esenciálne aminokyseliny vo vyváženom množstve.

mujadara

Cena 1 porcie: 0,25€ (0,40€ s hlivou)
Na 8 porcií potrebujeme:
– 250g šošovice
– 250g ryže natural
– 5 veľkých cibúľ
– 2 lyžice oleja
– soľ, čierne korenie
– biely jogurt (alebo kyslú smotanu)
– 300g hlivy (voliteľné, ja som iba potrebovala minúť hlivu)
1.) V hlbšej panvici/hrnci rozohrejeme olej a pridáme nakrájanú cibuľu. Osolíme ju a restujeme na najslabšom plameni za občasného miešania až kým nezhnedne – asi 40 minút.
2.) Zatiaľ si v inom hrnci môžme predvariť ryžu – zalejeme ju vodou tak, aby hladina vody bola asi 3cm nad ryžou a varíme, kým sa všetka voda neabsorbuje.
3.) Do hrnca (panvice) s cibuľou nalejeme 0,7l vody (prípadne vývaru) a poriadne pomiešame, aby sa rozpustili prípadné pripečené kúsočky na dne. Pridáme ryžu a šošovicu, osolíme a okoreníme čiernym korením a pod pokrievkou varíme, kým sa voda nevyparí.
4.) Na panvici rozohrejeme lyžicu oleja, pridáme na prúžky nakrájanú hlivu, štipku soli a čierneho korenia a restujeme asi 10 minút.
5.) Mujaddaru podávame s prúžkami orestovanej hlivy, s lyžicou bieleho jogurtu alebo kyslou smotanou, prípadne posypanú petržlenovou vňaťou.

dsc_0572

Continue Reading